Endgame

autor: Derrick Jensen
USA, Seven Stories Press 2006, 2 zväzky, str. 931, ISBN 1-58322-730-X a ISBN 1-58322-724-5

Endgame je dvojzväzková práca od Derricka Jensena, publikovaná v roku 2006, kde tvrdí, že civilizácia je vo svojej podstate trvalo neudržateľná a adresuje z toho vyplývajúcu otázku, čo s tým treba urobiť. Zväzok 1, Problém civilizácie, vysvetľuje do detailov potrebu okamžitého a systematického zničenia civilizácie. Zväzok 2., Vzbura, je o výzve, fyzickej úlohe, ktorú prezentuje odstránenie civilizácie.

Jensen začína súpisom 20 predpokladov, najvýstižnejším zhrnutím jeho doteraz publikovaných myšlienok (viď ich v celku nižšie). [1] Avšak väčšina jeho práce nie je písaná takýmto vysoko štrukturovaným, akademickým štýlom. Tak ako v jeho predošlých knihách Reč staršia než slová (A language Older Than Words) a Kultúra pretvárky (The Culture of Make Believe), Jensen používa prvú osobu, aby spojil osobné skúsenosti s citovanými faktami, pričom zostavuje svoje argumenty. Jeho knihy sú písané ako príbehy, postrádajúc lineárnu, hierarchickú štruktúru. Nie sú rozdelené do výrazných kapitol venovaných jednotlivému argumentu. Namiesto toho je jeho písanie konverzačné, zanechávajúc jeden smer myslenia nedokončený, aby mohol prejsť k ďalšiemu a aby sa k nemu neskôr mohol znovu vrátiť. Jensen používa tento kreatívny štýl literatúry faktu, aby skombinoval svoj umelecký prejav s logickými argumentami. Knihy nie sú adresované vyčkávajúcim, nerozhodným ľuďom, ale k ľuďom, ktorí „už vedia aká hrozná je civilizácia, a ktorí s tým chcú niečo urobiť.“ [2] Zameriava sa na naliehavosť akcie, nie na presvedčenie publika o základných poučkách ako napríklad „prírodné procesy sú dobré.“ No jednako, Endgame obsahuje mnoho argumentov pre opodstatnenosť predpokladov knihy. Tieto dva zväzky neboli napísané ako oddelené a odlišné časti jednej práce, ale boli oddelené pre praktické účely potom, čo už bol text napísaný. Jensen dokazuje vo Zväzku 1 predpoklady 1 až po 17, a pre zvyšné tri predpoklady a ich variácie argumentuje v prvých kapitolách Zväzku 2.

Pretože civilizácia nie je trvalo udržateľná (predpoklad jeden) a pretože civilizácia nepodstúpi dobrovoľnú transformáciu (predpoklad šesť), aktivisti by mali zmeniť svoje spôsoby myslenia o a práce k sociálnej zmene. Pretože každá živá bytosť je nerozlučiteľne závislá na zvyšku prírodného sveta kvôli prežitiu, udržanie prírodného sveta je dobré. Pretože civilizácia závisí na rozšírenom násilí (predpoklad tri), všetci civilizovaní ľudia (dokonca dogmatickí pacifisti) sú spoluvinní v tomto násilí, jednoducho už len ich vlastnou účasťou v priemyselnej ekonomike. Pretože civilizácia nie je trvalo udržateľná (predpoklad jeden) a udržanie prírodného sveta je dobré, čin je dobrý natoľko, kedy znižuje schopnosť civilizácie vykonávať násilie. Pretože globálna ekonomika zabíja planétu pred našimi očami (predpoklad jeden) a pretože nie je odkúpiteľná (predpoklad šesť), je zlé myslieť si, že osobné zmeny v životnom štýle, ktoré robíme vrámci súčasného sytému môžu zachrániť planétu. Zatiaľ čo my nie sme zodpovední za našu existenciu v súčasnom systéme, pretože sme ho nevytvorili, my sme zodpovední urobiť náš kúsok pre zničenie systému, keďže to je jediný spôsob ako zastaviť zničenie planéty.

Vo väčšine Zväzku 2 Jensen opisuje početné konverzácie s expertmi z rôznych oblastí. Pýta sa biológa z oblasti rybárstva, aby zhodnotil pozitívne verzus negatívne efekty katastrofického kolapsu priehrad. Hovorí s bývalými členmi armády o zraniteľnosti modernej priemyselnej infraštruktúry. Hovorí s hakermi o závislosti priemyselnej civilizácie na nezabezpečených počítačových systémoch.

Tiež analyzuje každý z nasledujúcich argumentov pre pacifizmus a zisťuje, že sú mylné a neúčinné: „Láska vedie k pacifizmu a akékoľvek použitie násilia znamená neúspech lásky. Nemôžeš používať prostriedky pánov pre rozmontovanie pánovho domu. Je omnoho jednoduchšie robiť vojnu, ako robiť mier. Musíme si predstavovať svetový mier.Už len hovoriť o výhre a prehre(o to menej hovoriť o násilí, a ešte menej to skutočne urobiť) zachraňuje ničivý prístup dominátora, ktorý zabíja planétu. Ak len si budeme predstavovať mier dostatočne silno, tak ho možno nájdeme, pretože ako nám hovorí Johann Christoph Friedrich von Schiller, 'Mier je zriedkavo upieraný mierumilovným.' Konečný výsledok nikdy neospravedlňuje prostriedok, čo vedie k tomu, čo hovorí Erasmus, a čo citujú pacifisti, 'Aj ten najnevýhodnejší mier je lepší než tá najspravodlivejšia vojna.' Gandhi nám ponúka trochu absolutizmu, ako aj rozhrešenie pre našu neschopnosť zastaviť utláčateľov, keď hovorí, 'Ľudstvo musí odstúpiť od násilia jedine nenásilím. Nenávisť môže byť prkonaná jeden láskou.' Znovu Gandhi, s ďalším magickým myslením, 'Keď zúfam, spomeniem si, že počas histórie vždy vyhrala cesta pravdy a lásky. Boli tu tyrani a vrahovia a na určitý čas sa zdali byť neporaziteľní, ale nakoniec vždy padnú – Mysli na to, VŽDY.' Násilie vytvára len násilie. Znovu Gandhi, 'My musíme byť tou zmenou, ktorú chceme vidieť.' Ak použiješ násilie proti vykorisťovateľom, staneš sa rovnakí ako oni. K tomu sa radí predstava, že násilie ničí tvoju dušu. Ak je použité násilie, médiá prekrútia naše posolstvo. Každý čin násilia vráti naše hnutie späť o desať rokov. Ak spáchame nejaký čin násilia, štát sa na nás tvrdo pomstí. Pretože štát má viac kapacít použiť násilie, než máme my, nikdy nemôžme vyhrať s takouto taktikou, a preto ju nikdy nebudeme používať. A nakoniec, násilím nič nedosiahneme.“ [3]

Civilizovaní, tak ako všetci tí, čo zneužívajú, len zriedka prestanú používať svoje zničujúce správanie sa, takže sa nezmenie len preto, že k nim budeme hovoriť. Zmenia sa jedine vtedy, keď nebudú mať inú možnosť. Skutočná antropocentrická environmentálna etika je rovnako nutne biocentrická, pretože nakoniec, ľudia sú úple závislí na životnom prostredí, prírode, aby prežili. Ak jedna skupina ľudí môže žiť na nejakom mieste tisíc rokov, nezaleží na tom, aké stanovisko im umožnilo takto urobiť.

• Predpoklad Jeden: Civilizácia nie je a ani nikdy nemôže byť udržateľnou. To platí predovšetkým pre priemyselnú civilizáciu. [4]

• Predpoklad Dva: Tradičné komunity sa často dobrovoľne nevzdávajú alebo nepredávajú zdroje, na ktorých sú založené ich komunity, kým ich komunity nie sú zničené. Tiež vedome nedovolia, aby bola poškodená ich zem na ťažbu iných zdrojov – zlato, ropa, atď. A nasleduje to, že tí, ktorí chcú tieto zdroje, urobia všetko, čo je v ich silách, aby zničili tradičné komunity.

• Predpoklad Tri: Náš spôsob života – priemyselná civilizácia – je založený, potrebuje, a veľmi rýchlo by skolaboval bez pretrvávajúceho a rozšíreného násilia.

• Predpoklad Štyri: Civilizácia je založená na jasne definovanej a široko akceptovanej hoci nie často spomínanej, hierarchii. Násilie vykonávané tými vyššie v hierarchii na tých nižšie je skoro vždy neviditeľné, t.j. nepovšimnuté. Ak je postrehnuté, je plne odôvodňované. Násilie vykonané tými nižšie v hierarchii tým vyššie je nemysliteľné, a keď sa vyskytne je zobrané zo šokom, hororom a fetišizáciou obetí.

• Predpoklad Päť: Majetok tých vyššie v hierarchii je cennejší než životy tých, čo sú nižšie. Je akceptovateľné pre tých hore zvýšiť množstvo majetku, ktorý kontrolujú – bežným jazykom, získavať peniaze – zničením alebo vzatím životov tých nižšie. Tomu sa hovorí produkcia. Ak tí nižšie poškodia majetok tých vyššie, tí hore môžu zabiť alebo inak zničiť životy tých nižšie. Tomu sa hovorí spravodlivosť.

• Predpoklad Šesť: Civilizácia je nenapraviteľná. Táto kultúra nepodstúpi žiaden druh dobrovoľnej transformácie k rozumnému a udržateľnému spôsobu života. Ak ju nezastavíme, civilizácia bude pokračovať v zbedačovaní obrovskej väčšiny ľudí a degradovaní planéty, až kým (civilizácia, a pravdepodobne planéta) neskolabuje. Následky tejto degradácie budú pokračovať v ubližovaní ľudským a mimoľudským bytostiam po veľmi dlhý čas.

• Predpoklad Sedem: Čím dlhšie budeme čakať na kolaps civilizácie – alebo čím dlhšie budeme čakať, kým ju sami nezhodíme – tým bude pád horší, a tým budú veci horšie pre ľudské a mimoľudské bytosti, ktoré budú žiť počas toho, a pre tých, ktorí prídu potom.

• Predpoklad Osem: Potreby prírodného sveta sú dôležitejšie ako potreby ekonomického systému.

• Iný spôsob podania Predpokladu Osem: Každý ekonomický alebo sociálny systém, ktorý nie je prospešný prírodným komunitám, na ktorých je založený, je neudržateľný, nemorálny a hlúpy. Udržateľnosť, morálnosť a inteligencia (ako aj spravodlivosť) si vyžadujú rozobratie každého takého ekonomického alebo sociálneho systému, alebo prinajmenšom zabránenie mu v ničení našej zeme.

• Predpoklad Deväť: Aj keď bude niekedy evidentne menej ľudí než je ich dnes, je mnoho spôsobov, akými sa môže toto zníženie populácie uskutočniť (alebo dosiahnuť, v závislosti od pasivity alebo aktívnosti, s ktorou si vyberieme pristupovať k tejto transformácii). Niečo bude charakterizované extrémnym násilím a nedostatkom: napríklad nukleárny Armagedon by znížil populáciu ako aj konzum, lenže urobil by to príšerne; to isté by platilo pre prekročenie množstva, ktoré by nasledovalo krachom. Iné cesty by mohli byť charakterizované menším násilím. Pri súčasných stupňoch násilia tejto kultúry proti ľuďom ako aj prírodnému svetu, akokoľvek, nie je možné hovoriť o znížení populácie a konzumu, ktoré by nezahrňovalo násilie a nedostatok, nie preto že by to zníženie samo o sebe nutne zahrňovalo násilie, ale pretože násilie a nedostatok sa stali prednastavenou hodnotou našej kultúry. Avšak niekoľko spôsobov ako znížiť populáciu a konzum, pričom by to bolo stále násilné, by pozostávali zo zníženia súčasných stupňov násilia – vyžadovaného a zapríčiňovaného (často núteným) pohybom zdrojov od chudobných k bohatým – a samozrejme by to bolo poznačené znížením súčasného násilia na prírodnom svete. Osobne a kolektívne by sme mohli byť schopní znížiť množstvo ako aj zľahčiť charakter násilia, ktoré sa vyskytuje v tejto prebiehajúcej a možno dlhodobej zmene. Alebo toho nebudeme schopní. Ale toľko je jasné: ak sa k tomu nepostavíme aktívne – ak nebudeme rozprávať o našej ťažkej situácii a čo s ňou mienime urobiť – bude násilie skoro nepochybne omnoho vážnejšie, nedostatok viac extrémnejší.

• Predpoklad Desať: Kultúra ako celok a väčšina jej členov sú šialení. Kultúra je vedená túžbou po smrti, túžbou ničiť život.

• Predpoklad Jedenásť: Od začiatku, táto kultúra – civilizácia – bola kultúrou okupácie.

• Predpoklad Dvanásť: Vo svete nie sú bohatí ľudia a nie sú tu chudobní ľudia. Sú tu jednoducho len ľudia. Bohatí môžu mať veľa kúskov zeleného papiera, o ktorom mnohí predstierajú, že má nejakú cenu – alebo ich predpokladané bohatstvo môže byť ešte abstraktnejšie: čísla na pevných diskoch v bankách – a chudobní to mať nemusia. Tí „bohatí“ si nárokujú svoju vlastnú pôdu, a „chudobným“ je často zabránené nárokovať si to isté právo. Prvoradým účelom polície je uplatňovať bludy tých, ktorí majú mnoho kúskov zeleného papiera. Tí bez zelených papierikov sa všeobecne chytia do týchto bludov skoro tak rýchlo a úplne ako tí s nimi. Tieto bludy so sebou prinášajú v reálnom svete extrémne následky.

• Predpoklad Trinásť: Tí pri moci vládnu silou, a čím skôr sa oslobodíme od ilúzií k opaku, tým skôr môžeme prinajmenšom začať robiť zmysluplné rozhodnutia o tom, či, kedy a ako budeme odporovať.

• Predpoklad Štrnásť: Od narodenia – a pravdepodobne od splodenia, ale nie som si istý, aký je to prípad – sme individuálne a kolektívne socializovaní, aby sme nenávideli život, nenávideli prírodný svet, nenávideli divokosť, nenávideli divoké zvieratá, nenávideli ženy, nenávideli deti, nenávideli naše telá, nenávideli a báli sa našich emócií, nenávideli samých seba. Keby sme nenenávideli tento svet, nedovolili by sme, aby bol ničený pred našimi očami. Keby sme nenenávideli samých seba, nedovolili by sme, aby boli naše domovy – a naše telá – otravované.

• Predpoklad Pätnásť: Láska neznamená pacifizmus.

• Predpoklad Šestnásť: Materiálny svet je prvoradý. To neznamená, že duch neexistuje, ani že tu je len materiálny svet. Znamená to, že duch sa mieša s telom. Znamená to, že činy v skutočnom svete majú následky v skutočnom svete. Znamená to, že sa nemôžeme spoliehať na Ježiša, Santa Clausa, Veľkú Matku, alebo dokonca Veľkonočného Zajaca, aby nás dostal z tohto bordelu. Znamená to, že tento bordel je skutočný bordel, a nie jednoducho len pohyb Božských mihalníc. Znamená to, že počas nášho bytia na tejto Zemi – či už niekde skončíme po smrti alebo nie, a či sme odsúdení alebo privilegovaní žiť tu – Zem je tým miestom. Je prvoradou. Je naším domovom. Je všetkým. Je pochybné myslieť alebo konať alebo byť ako keby tento svet nebol reálny a prvoradý. Je hlúpe a patetické nežiť svoje životy, aj keď naše životy sú reálne.

• Predpoklad Sedemnásť: Je chybou (alebo skôr popretím) zakladať naše rozhodnutia, či naše činy z nich vyplývajúce náhodou nevystrašia nerozhodných ľudí alebo masu Američanov (Európanov, atď.)

• Predpoklad Osemnásť: Náš terajší pohľad na seba nie je o nič udržateľnejší než naše terajšie využívanie energie alebo technológie.

• Predpoklad Devätnásť: Problém kultúry leží nadovšetko vo viere, že kontrolovanie a zneužívanie prírodného sveta je ospravedlniteľné.

• Predpoklad Dvadsať: V rámci tejto kultúry, hospodárstvo – nie pohoda komunity, nie morálnosť, nie etika, nie spravodlivosť, ani sám život – vedie sociálne rozhodnutia.

• Modifikácia Predpokladu Dvadsať: Sociálne rozhodnutia sú podmienené predovšetkým (a často výhradne) na základe toho, či tieto rozhodnutia zvýšia peňažný majetok rozhodujúcich a tých, ktorým tieto rozhodnutia slúžia.

• Re-modifikácia Predpokladu Dvadsať: Sociálne rozhodnutia sú podmienené predovšetkým (a často výhradne) na základe toho, či tieto rozhodnutia zvýšia moc rozhodujúcich a tých, ktorým tieto rozhodnutia slúžia.

• Re-modifikácia Predpokladu Dvadsať: Sociálne rozhodnutia sú založené predovšetkým (a často výhradne) na skoro úplne nepreskúmanej viere, že tí, čo rozhodujú a tí, ktorým tieto rozhodnutia slúžia, sú oprávnení zväčšovať svoju moc a/alebo peňažný majetok na úkor tých pod nimi.

• Re-modifikácia Predpokladu Dvadsať: Ak budeš pátrať až k úplnému srdcu – ak tam ešte nejaké srdce zostalo – zistíš, že sociálne rozhodnutia sú podmienené predovšetkým na základe toho, ako dobre tieto rozhodnutia slúžia zámeru kontroly alebo ničenia divokej prírody.

Jensen bol menovaný „Osobnosť roka“ skupinou Press Action pre publikovanie Endgame, ktorú oni nazývajú „najdôležitejšia kniha dekády“.[5]

1. ^ Z.1, pp.ix-xii

2. ^ Z.1, s.345

3. ^ Z.2, s.675

4. ^ Definuje civilizáciu ako „kultúru – ktorá je komplexom dejín, inštitúcií a ľudských výtvorov – ktoré rovnako vedú k ako aj vyplývajú z rastu miest (civilizácia, pozri civil: od civis, myslené citizen(občan), z latinského civitatis, myslené štát alebo mesto), s mestami definovanými – aby boli rozlišované od táborov, obcí atď. – ako ľudia žijúci viac či menej trvalo na jednom mieste v dostatočne veľkých počtoch, ktoré vyžadujú rutinné importovanie jedla a iných potrieb k životu.“ (V.1, p. 17)

5. ^ http://www.pressaction.com/news/weblog/full_article/awards12292006//

• Oficiálna webová stránka pre Endgame, ktorá obsahuje početný online výber z kníh
• Propagačná webstránka
• video pre Endgame International Film Festival